Mars
Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka. Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre). Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny. Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme. Ide o planétu terestrického typu, to znamená, že má pevný horninový povrch pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi a ďalšími útvarmi. Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos.
V období, keď je Mars v opozícii (nachádza sa na opačnej strane oblohy ako Slnko), je viditeľný na oblohe po celú noc. Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií. Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania. Považovali ju za symbol ohňa a krvi, pretože horniny, pôda a obloha na planéte majú červený, alebo ružový odtieň. Nazývali ju „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Hviezda smrti“ alebo „Boh vojny“.
Takmer 20 úspešných kozmických sond od 60. rokov 20. storočia umožnilo detailné skúmanie planéty. V súčasnosti sú na obežnej dráhe Marsu tri funkčné sondy (Mars Odyssey, Mars Express a Mars Reconnaissance Orbiter) a na povrchu planéty sa pohybujú dve vozidlá misie Mars Exploration Rover (Spirit, Opportunity) a Curiosity, ktoré poskytli údaje, umožňujúce zmapovať väčšiu časť povrchu, definovať základné historické obdobia, či porozumieť základným javom odohrávajúcim sa na planéte.
Veľkosť povrchu Marsu je oproti Zemi štvrtinová a jeho hmotnosť desatinná (1,448×108 km2 a 6,4185×1023 kg). Okolo Slnka obehne raz za 687 dní. Jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 miliónov do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). Jednu otočku okolo svojej osi (Sol) vykoná raz za 24 hodín 39 minút 35,244 sekúnd. Dĺžka dňa na Marse sa podobá dĺžke pozemského dňa najviac spomedzi všetkých planét slnečnej sústavy.
Presné zloženie planéty zatiaľ nepoznáme, ale na základe astronomických pozorovaní a prieskumu niekoľkých desiatokmeteoritov z Marsu, ktoré sa na Zemi našli, sa predpokladá, že povrch Marsu je tvorený prevažne z bazaltov. Chemické analýzy vykonané vozidlami Pathfinder, Spirit a Opportunity ukázali, že sú niektoré oblasti obohatené o alkalickú asilikátovú zložku podobajúcu sa pozemským andezitom. Pri pozorovaní je planéta načervenalá, čo je spôsobené tým, že celý povrch planéty je pokrytý oxidom železitým.
Mars obieha okolo Slnka po výstrednejšej elipse ako Zem, vo vzdialenosti medzi 206 644 545 km v perihéliu a 249 228 730 km v aféliu. Doba jedného obehu okolo centrálnej hviezdy je 686,9601 pozemského dňa. Sklon jeho rotačnej osi ku kolmici na ekliptiku 25,19° je porovnateľný so sklonom 23,44°, ktorý má Zem. Vďaka tomuto sklonu sa tu vyskytujúročné obdobia, podobné tým na Zemi, aj keď sú takmer dvakrát tak dlhé, lebo „marťanský rok“ je 1,88-násobok pozemského roku. Vzdialenosť od Zeme kolíše v priebehu obehu po dráhe v rozmedzí od 55 miliónov do 400 miliónov kilometrov.
Atmosféra
Mars má dnes veľmi riedku atmosféru, ktorá nie je schopná zadržiavať tepelnúvýmenu
medzi povrchom a okolitým priestorom. To má za následok veľké tepelné rozdiely počas dňa a noci. Tlak na povrchu sa pohybuje medzi 600 až 1000 Pa, čo je približne 100 až 150-krát menej ako na Zemi alebo ako približne 30 km nad povrchom Zeme. Podobne ako na Zemi aj na Marse dochádza k malým zmenám v atmosfére v závislosti na sezónnych výkyvoch. V zime 25 – 30 % atmosférického oxidu uhličitého zmrzne na póloch, zatiaľ čo v lete opäť sublimuje a vráti sa do atmosféry.Atmosféra je tvorená prevažne z oxidu uhličitého (95,32 %), no obsahuje aj dusík (2,7 %), argón (1,6 %), kyslík (0,13 %), oxid uhoľnatý(0,07 %) a vodnej pary (0,03 %)[1] vznikajúce sublimáciou ľadu z polárnych čiapočiek. V atmosfére sa tiež v menšom množstve vyskytujeneón, kryptón, xenón, ozón a metán.
Priemerná teplota pri povrchu planéty je okolo −56 °C. Na rovníku sa teploty bežne pohybujú od −90 do −10 °C, a nad nulu sa dostanú iba výnimočne. Oproti tomu teplota povrchovej vrstvy pôdy môže niekedy dosiahnuť až +30 °C. Aj napriek týmto občasným priaznivým teplotám nemôže kvapalná voda na povrchu existovať, pretože by sa začala vplyvom nízkeho tlaku okamžite vyparovať. Podľa najnovších poznatkov sa predpokladá, že voda by mohla existovať aj v kvapalnom skupenstve, avšak nasýtená soľami, čo zabezpečí jej nižší bod mrazu (vďaka kryoskopickému efektu) a teda tekutosť. Zároveň vďaka ebulioskopickému efektu sa zníži jej možnosť odparovania. Vo výške okolo 40 až 50 km sa nachádza vrstva, ktorá má stálu teplotu. Následne vo výške približne 130 km začína ionosféra a vodíková koróna planéty siaha až do výšky 20 000 km.
Podrobné informácie o zložení atmosféry, jej zmenách a o dlhodobejších klimatických podmienkach boli získané na základe údajov z niekoľkých sond, ktoré na povrchu pristáli (napr. Viking 1 a 2, Spirit, Opportunity atď.), resp. skúmali atmosféru z obežnej dráhy okolo Marsu. Na základe meraní sa zistilo, že aj na Marse je prítomný tzv. skleníkový efekt, ktorý otepľuje planétu približne o 5 °C a zadržuje okolo 30 % tepelnej energie. Výškovo sa atmosféra delí na nižšiu (do 45 km), strednú (do 110 km) a vyššiu (nad 110 km).
